Skrabské je významným archeologickým náleziskom. Za najstaršiu stopu života človeka v tomto priestore možno považovať kamennú sekeru, o ktorej nám nie je známe nič bližšie , takže ho nemôžeme zaradiť presnejšie ako do mladšej, prípadne neskorej doby kamennej.
Doteraz najviac informácií o charaktere slovanského osídlenia v Skrabskom priniesol krátky záchranný výskum na polohe Za mostkom (Za vodou) juhovýchodne od polôh Záhumienky a Temetova. Odkryl sa narušený objekt, v jeho severnom susedstve malá piecka a juhovýchodne od neho ďalší objekt. V malej predpecnej jame sa našiel rekonštruovateľný hrniec a črepy z okrajov dvoch ďalších nádob.
Skrabské sa prvýkrát spomína v listine z 1. mája 1321, ale nepochybne existovala už omnoho skôr. V 14. storočí sa Skrabské spomína ako súčasť hradného panstva Čičava.
V 15. storočí sa panstvo Čičava rozdelilo na menšie územné celky a tak vznikli panstvá Čičava, Vranov nad Topľou a Skrabské. Centrom správy panstva Skrabské bol kaštieľ, v ktorom od 15.storočia sídlila jedna vetva rodiny z Rozhanoviec.
Sídlom panstva bol hrad v Skrabskom, pri ktorom sa koncom 16. storočia spomínajú aj majerské budovy. Hrad začali Rozgoňovci stavať pravdepodobne v polovici 15.storočia. Kamenný kaštieľ počas 17. storočia sa dostal do takého zlého stavu, že ho už neopravovali, ale namiesto neho postavili pre účely správy panstva novú budovu.
V Skrabskom bol mlyn, do ktorého chodili mlieť aj sedliaci z okolitých dedín. Monopol na prevádzkovania mlyna mal zemepán, ktorý ho zvyčajne prenajímal. Za zomletie poddaní nechávali čiastku obilia v mlyne, z neho išla časť na osobnú spotrebu mlynára a časť pre zemepána. V roku 1623 žilo tu 12 poddanských domácností. Postupne, v dôsledku neusporiadaných politických pomerov, povstaní a vojen obyvatelia chudobneli.
Po národnostnej stránke bolo Skrabské čisto slovenská obe. Okrem jednotlivcov rusínskeho alebo maďarského pôvodu v nej po celé 18. storočie nebolo iné ako slovenské obyvateľstvo. Najstaršie údaje o cigánskom obyvateľstve v Skrabskom obsahuje súpis Cigánov na území Zemplínskej stolice z roku 1771. V tomto roku býval v obci jeden Cigán s rodinou.
V chotári obce boli už oddávna známe náleziská kvalitného kameňa. Prvé správy o kamennej bani pochádzajú ešte z konca 17. storočia. Cementáreň, ako jednu z prvých svojho druhu u nás, postavil Jozef Benczúr už čoskoro po príchode do Skrabského, v roku 1856. Vyrábal v nej najprv romanský a neskôr kvalitný portlandský cement, ktorý bol r. 1868 na výstave v Pešti vyznamenaný zlatou medailou.
Na konci júla 1914 vypukla 1. svetová vojna, ktorá silne zasiahla do života obyvateľov Skrabského. Mnohí muži museli narukovať do armády a zúčastnili sa bojov na ruskom a talianskom fronte. Niektorí zahynuli, iní padli do zajatia.
Hneď po druhej svetovej vojne sa v obci vyskytla epidémia, bola to epidémia týfusu medzi miestnymi občanmi rómskej národnosti. V roku 1955 bola do obce zavedená elektrina. V roku 1959 prišiel do obce prvýkrát autobus, aj keď prvé autobusové spoje na linke Vranov n/T-Skrabské- Hanušovce n/T a Hermanovce-Bystré-Skrabské prišli do obce až v októbri 1962. Tomu predchádzala výstavba cesty smerom na Vyšný Žipov.
Cesta sa začala budovať začiatkom roka 1961 a do užívania bola odovzdaná v októbri 1962. V júni 1960 sa začala regulácia miestneho potoka, jej regulácia bola dokončená koncom roka 1962. Začiatkom roka 1964 bol sfunkčnený aj miestny verejný rozhlas. Na jar 1961 sa začalo s prestavbou už nefunkčného liehovaru na kultúrny dom. Do užívania bol odovzdaný 9.5.1962. V kultúrnom dome sídlil aj miestny národný výbor, teraz tam sídli Obecný úrad.